Arogancia na linke 112 alebo Už nás to nebaví

Autor: Viktor Klimo | 30.9.2008 o 10:04 | Karma článku: 15,22 | Prečítané:  6145x

Práve sme sa vracali z dovolenky, za sebou veľa kilometrov a tri rôzne krajiny. Po jedenástej v noci sme už boli na rýchlostnej ceste R1 medzi Sereďou a Nitrou. Pred Šoporňou je most cez Váh. Bola prázdna cesta a na tempomate som mal zaseknutých 130. Žena mi zrazu vraví, že na začiatku mosta videla na zvodidlách sedieť mladého chalana.

Samozrejme nemal na čele napísané, či chce skočiť pod auto alebo z mosta, alebo len tak sedí a medituje. Žena sa rozhodla zavolať to na linku 112, nech oni uznajú, čo sa v takomto prípade robí. Vytočila teda číslo a službukonajúcemu oznámila, na ktorom úseku presne videla človeka sedieť na zvodidlách. Dotyčný pán jej doslova vynadal, že čo on má s tou informáciou akože robiť a že načo vôbec volala. Nato mu len zopakovala, že sa nám to zdalo nebezpečné, pretože ho nebolo vidieť (ja som si ho vôbec nevšimol a žena až keď sme prechádzali tesne okolo neho). Naveľa ženu pán prepojil na políciu, nech to nahlási tam. Službukonajúci policajt bol o niečo milší, ale výsledok bol opäť rovnaký - čo s tým oni majú robiť. A že v ktorom okrese to je a že či chcel skočiť a že prečo sme to nešli zistiť. Žena len opäť povedala, že nech s tou informáciou robia čo chcú. Keď zložila telefón, povedala, že posledný krát niekam takto volala, že nabudúce sa na to vysere.

Deň potom sme si v SME prečítali blog o tom, ako dopadla sťažnosť na inšpekciu ministerstva vnútra v inom prípade prešľapu policajtov a prešla nás chuť čokoľvek a kamkoľvek hlásiť. Zároveň som si spomenul na kolegu, ktorý keď upozornil policajtov na podobne porušenie pravidiel priamo na mieste, počul od policajta niečo v zmysle, že by si mal dávať pozor, aby sa náhodouniečo nestalo jemu alebo jeho autu.

Možno si teraz poviete, že aha, ďalší ufňukaní, ktorí sa vrátili z úžasného Západu a teraz pindajú, ako tu nič nefunguje. A volajú na linku pre blbosti. Zoberme si ale fakty: sme obyčajní občania, ktorí videli niečo nezvyčajné a nevedeli sme, čo s tou informáciou robiť. Zavolali sme teda na linku ľuďom, ktorí na to majú byť školení, ktorí sa s podobnými situáciami stretávajú denne a vedia môžno lepšie rozhodnúť, ako ďalej konať. Telefonát mohol teda kľudne vyzerať tak, že žena by nahlásila okolnosť, službukonajúci mohol informáciu prijať, vypýtať si podrobnejšie informácie (nie typu či mal na čele napísané či je samovrah), slušne poďakovať a ubezpečiť, že sa situácii bude venovať. Hotovo. A potom mohol už mimo telefónu zhodnotiť, či to stojí za výjazd, alebo nie. Je to naozaj taký problém, naučiť sa normálne a profesionálne telefonovať?

Máme skrátka intenzívny pocit, že tu nefungujú ani jednoduché veci. A tiež ma mrzí, že to musím pripustiť, ale prestávame mať chuť sťažovať sa a čokoľvek v tomto štáte riešiť.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Čo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.

BRATISLAVA

Dá sa v Dunaji oficiálne kúpať?

Na Dunaji bolo kedysi nielen legendárne Lido, ale aj lodné kúpaliská.


Už ste čítali?