Štát, cirkev, eutanázia a iné

Autor: Viktor Klimo | 4.9.2007 o 13:45 | Karma článku: 7,62 | Prečítané:  3378x

V poslednom čase sa na verejnosti prepiera veľa rôznych tém. Cirkev pripindáva do učebníc etickej a sexuálnej výchovy, pripindáva aj do eutanázie, antikoncepcie a iných citlivých tém.

Včera sme boli na návšteve u švagrovcov, v pozadí bol zapnutý televízor. Tuším JOJka aj s jej Črepinami. Tú stanicu nejak extra nesledujem, celkovo televízor nepozerám, viem len, že je to tá stanica, ktorá zvykla mať na konci večerných správ zvieratká. V danom programe prišla reč na eutanáziu a opýtaný lekár vyjadril názor, že samotná téma je v spoločnosti a médiách zjednodušená do roviny cirkev vs. ateisti. Pritom samotná eutanázia sa deje už dnes, len si ju akosi nikto neuvedomuje. Vždy, keď poisťovňa povie, že neuhradí za operáciu. Alebo keď pilot záchranného vrtuľníka musí mať najprv povolenie z poisťovne, že let bude uhradený predtým ako vzlietne. Alebo keď lekár rozhodne, že pacienta nebude operovať. Bolo to tak aj s mojím dedkom aj babkou. Obaja zomreli na rakovinu. V babkinom pripade ju operovali, ako sa vraví, choroba chytila luft a babinka krátko nato zomrela. V dedkovom prípade sa lekár rozhodol neoperovať práve pre tento dôvod, že by to bolo zbytočné trápenie a skorý koniec. Ten nakoniec prišiel, ale dedko si to pekne vytrpel. Čiže, či chceme alebo nie, eutanázia sa dnes viac alebo menej deje, len ju tak nikto nevolá, alebo si to nikto neuvedomuje. Lekári aj iní rozhodujú o ľudskom osude častejšie, ako si to ľudia alebo cirkev dokážu pripustiť.

V tomto zmysle mi príde čudné, že táto skutočnosť cirkvi nevadí a dokáže sa uspokojiť s takým lacným výkladom témy, keď bojuje argumentom, že nikto o svojom živote nerozhodol, nikto nemože ani rozhodnúť o jeho konci. Len zabudli dodať, že kresťan vo svojom presvedčení nerozhodol o svojom živote, podľa božieho zákona nesmie rozhodnúť ani o svojom konci. Právo, resp. neprávo rozhodnúť o svojom živote teda cirkev za peniaze všetkých daňových poplatníkov upiera mimo kresťanov aj ateistom a inovercom. Čudné je aj to, že takýto názor sa dopočujem z viac-menej bulvárnej televízie a nie napríklad mienkotvorného denníka.

Neupieram cirkvi jej vlastný názor na vec a beriem ju tak, že je na tomto svete dosť dlho nato, aby dokázala normálne komunikovať a formulovať svoje stanoviská. Akokoľvek sa na toto pozerám, konanie cirkvi mi príde farizejské. Iba také polovičaté. Myslím, že toto je spoločná črta každej podobnej cirkvi. Nedávno som mal (pracovne) do činenia so Shariou, čo je islamské právo. Podľa tohoto práva sú úroky zakázané. Zakázané je ich brať z úveru (teda úžera) a zakázané je ich dostávať (ako úrok za vklad). Čo teda islamské banky robia je to, že ľuďom nepožičiavajú na byty, ale namiesto nich tieto kúpia a následne ich ľuďom drašie predajú. Úroky z vkladu sú zasa vyriešené tak, že klient banky od nej dostane "dakček" zato, že banke požičal svoje peniaze. Povedal som to veľmi zjednodušene, ale vychádza mi z toho jediné: úroky nie sú zakázané, pokiaľ ich inak pomenujeme. Tento princíp nájdete v akejkoľvek podobnej cirkvi. Akurát, že každá cirkev má svoje frakcie, ortodoxnejšie aj liberálnejšie. Na Slovensku mi vadí práve tá najortodoxnejšia časť, ktorá sa aj najviac ozýva.

A áno, budem používať argument, že to cirkev robí aj za moje peniaze. Dovtedy, pokiaľ cirkev bude fungovať na peniazoch, ktoré jednohlasne spolu s materializmom odsudzuje. Ak budú cirkevní hodnostári fungovať systémom žobravých mníchov a budú sa venovať len viere a pomoci blížnemu, potom tento argument prestanem používať aj ja. Protiargument v zmysle, že aj oni musia z niečoho žiť pokladám za rovnaký alibizmus, podľa ktorého islamské banky vlastne účtujú úroky.

Pre VTCH (veľmi-ťažko-chápavých) a flamerov:
nevadí mi kresťanstvo ako svetonázor, rovnako ho nespochybňujem. Ide mi o cirkev ako konkrétnych ľudí, ktorí sa vyjadrujú k veciam, ktoré ovplyvňujú aj mňa.


Linky: Princípy Islamic banking na Wikipedia
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Čo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.

BRATISLAVA

Dá sa v Dunaji oficiálne kúpať?

Na Dunaji bolo kedysi nielen legendárne Lido, ale aj lodné kúpaliská.


Už ste čítali?